lubenky

Na začiatok musím napísať,že toto je môj prvý blog,článok v ňom.

Tak a je tu opäť 8.marec,MDŽ.K historickým udalostiam,ktoré predchádzali vzniku tohto sviatku,sa nechcem,ani nebudem,vracať.Je to nepodstatné.Taktiež je nepodstatné to,ktoré zriadenie ho dvíhalo do výšav,prípadne,ktorí dnešní politici si snažia  pri tejto príležitosti ohriať polievočku…Podstatné je však to,že takýto deň znovu nadišiel.A takýchto dní v roku by malo byť 365(slovom tristošesdesiatpäť:-) ).Veď,kto iný ako Naše ženy(manželky,priateľky,frajerky,mamky,babky) si zaslúžia našu pozornosť?A nemyslím tým len tú takú materiálnu(kvietok,bonboniéra).Ruku na srdce,páni,koľkí z Vás povedia svojej polovičke,ako dobré vyzerá dnes,všimnú si,že má nalakované nehty iným lakom,že si kúpila niečo nové na seba a ako jej to pristane?…Nie je Nás,takých,veľa a pravdu povediac,tiež som na to zabudol svojho času.Avšak nie na sviatok,ale na všetko.Prišlo mi to ako samozrejmosť…veď čo,oni chcú takéto blbostí počúvať?A to každý deň?Hádam to nemyslia vážne!?…..ale chyba lávky.Áno chcú,majú to rady,pre niektoré to znamená dokonca veľa.A preto,aby som viac nezabudol,a aj Vy milí páni,pripominám dnešný deň.A nielen dnešný.Ono si to totiž zaslúžia.Za tú venovanú lásku,aj nenávisť,za trpezlivosť,aj nedočkavosť,za úsmev,aj slzy…

A preto,milé Naše babenky:-),nech je pre Vás sviatkom každý deň v roku(i keď nie vždy sa to dá),nech sa nezračí smútok na Vašej tvári a nech aj naďalej ste tou Našou severkou na nebi,ktorá Nám určuje cestu.